| Slavík, František Prof., PhDr. RNDr.
mineralóg, petrograf, geológ, akademik Československej akadémie vied, laureát štátnej ceny, nositeľ Radu republiky. V rokoch 1895 - 1899 študoval na Karlovej univerzite v Prahe prírodné vedy, chémiu a fyziku. V roku 1897 sa stal asistentom mineralogického ústavu Karlovej univerzity, doktorát filozofie dosiahol v r. 1899. V rokoch 1901 - 1902 študoval kryštalografiu a petrografiu na univerzite v Mníchove. Ako asistent vyučoval na mnohých reálkach v Prahe. V roku 1906 sa habilitoval z mineralógie na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1910 bol menovaný mimoriadnym a v roku 1916 riadnym profesorom mineralógie a nakoniec riaditeľom mineralogického ústavu. V rokoch 1907 - 1916 prednášal aj na pražskej technike. V štúdijnom roku 1924 - 1925 bol dekanom prírodovedeckej fakulty a v rokoch 1937 - 1938 rektorom Karlovej univerzity. Po roku 1945 sa podielal na budovaní Československej akadémie vied, kde pracoval vo výbore prípravnej komisie a po ustanovení akadémie bol menovaný jej akademikom a predsedom. Bol vynikajúcim odborníkom ak v kryštalografii, tak aj v mineralógii, petrografii a geológii, najmä ložiskovej, ale aj v geochémii. Z najdôležitejších knižne vydaných prác je možné citovať „Nerostopis Čech“, „Užitkové nerosty zemí českých“, „Nerostopis Moravy, Slezska a Slovenska“ a „Mineralogie speciální“, ktorá predstavuje litografované prednášky v 12 dieloch. Z ďalších možno spomenúť „Užitkové horniny zemí českých“, „Vznik a výskyt nerostů“, „Kapitoly o nerostech“ (s L. Slavíkovou), „Nerostné suroviny, jich úprava a zpracování“ (s J. Milbauerem), „Úvod do speciální mineralogie“, „Mineralogie a petrografie I.“, (s O. Pacákom), „Nerostopis a ložiska užitkových minerálů Slovenska“ a „Mineralogie“ (s J. Novákom a O. Pacákom).
|
* 18. 8. 1876 Kutná Hora, + 27. 1. 1957 Praha
