| Stočes, Bohuslav Prof.
mineralóg, petrograf, geológ, montanista a pedagóg. Po maturite na táborskej reálke zložil v roku 1913 druhú štátnu skúšku z odboru baníckeho inžinierstva na Vysokej banskej škole v Příbrami, ktorú neopustil a stal se asistentom Ústavu mineralógie, geológie, paleontológie a náuky o ložiskách.V roku 1917 bol promovaný na doktora banských vied a v roku 1919 sa habilitoval ako súkromný docent petrografie. V roku 1920 bol menovaný mimoriadnym a v roku 1930 riadnym profesorom Vysokej školy banskej v Příbrami, kde pôsobil do r. 1948, kedy bol predčasne penzionovaný. Vypracoval veľké množstvo posudkov o rudných, uhoľných, naftových ložiskách, ale aj nerudných ložiskách, stavebných a keramických surovín. Okrem iného sa zaoberal aj problematikou vplyvu podkopávania na povrchové objekty. Na konci svojho pôsobenia na vysokej škole vydal dvojzväzkové dielo Nerostné suroviny (1947). Venoval sa štúdiu stredočeského plutónu, vzťahy medzi geológiou a baníctvom. Neskôr sa sústredil viac na banícku problematiku, sem patrí najmä publikácia „Základy hornictví“ (vydanie 1945, 1950 a 1951), preložené do angličtiny (1951) a do ruštiny (1957). V rokoch 1954 - 1959 vydal celkom 8 zväzkov publikácie „Atlas dobývacích metod“, kde sú zobrazené a kriticky zhodnotené staré i nové dobývacie metódy. Toto dielo malo v zahraničí veľkú odozvu a autor bol prizvaný k práci v Komisii pre systematiku dobývacích metód v NSR. Kniha „Wahl und Beurteilung der Abbauverfahren im Bergbau“ (Stuttgart 1958) mu priniesla popularitu najmä v Německu. Vypracoval najmenej 150 posudkov a expertíz z oblasti stavebnej a ložiskovej geológie. Objavil ložisko sklárskeho piesku v Střelči u Jičína. Pôsobil vo funkcii redaktora odborných časopisov, zúčastnil sa štúdijných ciest po celej Európe a po Afrike a bol členom množstva vedeckých inštitúcií. Po vzniku Československej republiky mal podiel na návrhu pre vládu, aby bol zriadený Štátny ústav geologický (dnes Česká geologická služba). |
* 20. 8. 1890 Lhota u Příbrami, + 8. 6. 1969 Praha
