| Sternberg, Kašpar Maria hrabě
aristokrat, duchovný, zakladateľ modernej paleobotaniky a organizátor vedeckého života. Venoval sa duchovnému stavu a už v mladosti sa intenzivne zaujímal o prírodné vedy. V Řezně se stal riaditeľom věeeckých ústavov a riadil tam tiež botanickú zahradu. V roku 1808 sa stal majiteľom panstva v Březině u Radnic, ktoré bolo bohaté na čierne uhlie, kamencové bridlice - surovinu pre výrobu kamenca a kyseliny sírovej a kde se venoval prírodovedeckým štúdiám, najmä štúdiu flóry uhoľných formácií. Vykonal mnoho úradných aj súkromých ciest do cudziny, kde študoval najmä karbónsku paleobotaniku a priniesol si odtiaľ do Čiech rozsiahle zbierky skamenelín a minerálov. Jeho bohaté zbierky sa neskôr stali podkladom jeho významného diela o fosílnej flóre „Versuch einer geographisch-botanischen Darstellung der Flora der Vorwelt“, ktoré bolo preložené i do francúzštiny. Na tomto diele čiastočne spolupracovali botanici J. Presl a Corda. Gróf Sternberg mal vynikajúcu zásluhu na založení Vlasteneckého múzea v Prahe v r. 1818, terajšieho Národného múzea, ktorému venoval všetky svoje botanické, paleontologické a mineralogické zbierky. Napísal 74 publikácií a vedeckých prác. Veľkú zásluhu si získal svojím trojzväzkovým dielom o dejinách českého baníctva, dolovania a banského zákonodarstva, na ktorom pracoval od r. 1831 až takmer do svojej smrti. Prvé dva zväzky majú názov „Umrisse einer Geschichte der böhmischen Bergwerke“, tretí zväzok „Umrisse der Geschichte des Bergbaues und der Berggesetzgebung des Königreichs Böhmen“. Toto dielo zaznamenáva obrovské množstvo dát z dnes už často neprístupných alebo už neexistujúcích prameňov, ktoré specialisti v histórii baníctva používajú dodnes. Bol po ňom pomenovaný minerál sternbergit (As Fe2 S3). Stal se tiež organizátorom vôbec prvého medzinárodného vedeckého kongresu v Čechách. Spolu s F. Palackým stál pri zrode prvého českého vedeckého časopisu „Časopisu Národního muzea“, ktorého prvé číslo vyšlo v roku 1827.
|
* 6. 1. 1761 Praha, + 20. 12. 1838 Březina