| Riepel, Franz Xaver * 29. 11. 1790 Graz (Štajerský Hradec), + 25.4.1857 Vídeň syn stavebného inšpektora v Grazi. Absolvoval gymnázium, filozofický ročník a potom študoval hutníctvo a baníctvo na Bankej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Bol zamestnancom Füstenbergovcov v železiarňach Nižbor pri Beroune. V roku 1816 zastával miesto riaditeľa baní a hutí v Jáchymove. Po návrate z veľkej vedeckej cesty po Sasku, Pruskom, Bavorsku, Sliezsku a Morave v rokoch 1819 – 1838 pôsobil ako profesor tovaroznalectva a prírodných vied polytechniky vo Viedni. V roku 1823 mapoval v Alpách, neskôr v Dalmácii, študoval montánne pomery v Erzbergu (Štajersko). V roku 1828 robil geologický prieskum vtedajšieho metternichového panstva Plasy na Plzensku, kde prispel k odkryvom železorudných ložísk a dal tak podnet pre novozriadenú železnú huť. V roku 1829 ako Bergraf sa v službách olomouckého arcibiskupstva stává zakladateľom Vítkovických železární a tým, že tu o rok neskôr zaviedol „pudlovacie pece“, podľa anglických skúseností dal impulz k reforme celého rakúskeho železiarstva. V tom istom roku dokončil svoje životné dielo, projekt prvej železnice v habsburskej monarchii medzi Viedňou a Brnom (7. 7. 1839). Neskorším rozšírením projektu spojil jadranský Terst so severnou hranicou monarchie a uskutočnil tak v roku 1836 železničné spojenie naprieč celou monarchiou pod názvom Severná Ferdinandova dráha. Po roku 1838 sa vracia opät ku geologickej činnosti, pracuje ako geológ v Chorvátsku, organizuje banskú prevádzku v Příbrami, Idrii a v ďalších revíroch v Čechách, na Morave a v Sliezsku až do svojej smrti. Je autorom najstaršej geologickej mapy Čiech, na ktorej pracoval predtým než prišiel na Vysokú technickú školu do Viedne. Vo Viedni, ktorá sa stala hlavným Rieplovým pôsobiskom, je dodnes uložený jej originál.
|
