| Berg, Georg
geológ,v roku 1896 absolvoval reálné gymnázium v Drážďanoch a začal študovat na banskej akadémii vo Freiberku (1896). Štúdiá dokončil ako promovaný banský inžinier v r. 1900. Pracoval krátko ako asistent u prof. Beckeho (1901). Technické zameranie banského inžiniera ho plne neuspokojovalo, a tak prešiel na štúdium univerzity v Lipsku, ktorá v tej dobe patrila medzi významné geologické pracovisko. Štúdiá ukončil dizertačnou prácou o magnetitovom ložisku Schmiedebergu. Pôsobil v Pruskom geologickom zemskom ústave, v r. 1924 bol menovaný profesorom a banským radcom, v r. 1927 zemským geológom a v roku 1940 vládnym geológom v Ríšskom geologickom úrade vo Viedni. Podieľal sa na mapovaní územia Dolného Sliezska. Zaoberal sa petrografiou kryštalických bridlíc vo východných Krkonošiach, krkonošskými žulami a ich obvodovými horninami, rulami Jizerských hôr a petrografiou lužických variantov žuly. Podieľal sa na ložiskových zbierkach Pruského geologického ústavu a usporiadaní ložiskových zbierok Dolného Sliezska. Ako jeden z prvých sa zaoberal základmi rudnej mikroskopie a všeobecnými otázkami ložiskovej geológie. Svoje poznatky zhrnul v knihe „Obecná ložisková geologie“. Začiatkom 2. svetovej vojny sa intenzívne venoval petrografii sedimentov, najmä oolitickým železným rudám a rudám rôzných kovov. Uskutočnil mnoho výskumných ložiskových výprav (do Tyrolska, Dalmácie, Čiernej Hory, Turecka, fínského Laponska, Nórska, Španielska). Navštívil mnoho ložísk v USA. Venoval sa aj problematike krasových javov, uhoľných ložísk a exhalátom plynov. |
* 13. 8. 1876 Dresden, + 13. 11. 1946 Berlin
